Slováci majú peniaze. Problém je, že príliš veľa z nich nepracuje

Slovenské domácnosti nie sú bez úspor. Podľa Správy o finančnej stabilite NBS z júla 2026 držali na účtoch v bankách a v hotovosti 53,4 miliardy eur — a aktívne investovaných bolo 23,5 miliardy. Aktívne pritom investuje len 11 % domácností. Problém teda nie je iba v tom, koľko si dokážeme odložiť. Rovnako dôležité je, čo s odloženými peniazmi ďalej robíme — a koľko z ich výnosu nechávame na poplatkoch.

Aktualizované august 2026 · čítanie ~9 minút

Úroky na vkladoch splatných na požiadanie sa pritom dlhodobo držia tesne nad nulou — podľa analýzy vkladov z jesene 2024 v priemere okolo 0,07 % ročne, kým termínované vklady ponúkali okolo dvoch percent. Nie je teda pravda, že sa neúročí nič. Veľká časť peňazí sa však stále zhodnocuje spôsobom, ktorý je vhodný na rezervu a bežnú likviditu — nie na budovanie majetku počas desiatok rokov. A práve v schopnosti disciplinovane a zmysluplne alokovať prebytky z hospodárenia domácnosti do vhodných nástrojov spočíva úspech investovania.

Pohotovostné peniaze na účte a peniaze o 20 rokov nie sú rovnaké

Finančná rezerva má byť bezpečná a dostupná. Ak budúci mesiac potrebujete 10 000 € na opravu domu, akciový fond nie je vhodné miesto, kde ich držať.

Úplne iná situácia však nastáva pri peniazoch, ktoré pravdepodobne nebudete potrebovať 10, 20 alebo 30 rokov. Tam už prílišná opatrnosť sama osebe predstavuje riziko. Nie riziko, že zajtra prídete o peniaze — ale riziko, že kapitál počas veľkej časti vášho života nebude pracovať.

Čísla NBS ukazujú, že aj tento aspekt finančného správania domácností sa mení: investuje už 11 % domácností a v skupine s finančnými aktívami nad 15 000 € dokonca 30 %. To je dobrá správa. Lenže s investovaním samotným prichádza ďalšia výzva.

Nestačí investovať. Veľmi záleží aj na tom, ako investujete

Predstavme si veľmi jednoduchý príklad. Investujete 300 € mesačne počas 20 rokov — celkovo zo svojho vložíte 72 000 €. Predpokladajme pre ilustráciu priemerné zhodnotenie trhu 8 % ročne.

Prvý produkt má priebežné poplatky 1,2 % ročne. Druhý 0,1 % ročne. Takýto rozdiel môže v praxi existovať napríklad medzi drahším investičným riešením a lacným, široko diverzifikovaným ETF — samotné ETF či broker však môžu mať aj ďalšie náklady, takže vždy treba porovnávať celkovú nákladovosť konkrétneho riešenia.

*Zjednodušený model: hrubé zhodnotenie mínus ročná nákladovosť, ročné zhodnocovanie mesačných vkladov.

Rozdiel je 19 901 € — tento na prvý pohľad malý percentuálny rozdiel predstavuje viac ako 66 mesačných vkladov, teda 5,5 roka odkladania investícií.

Pri zloženom úročení má každé percento veľkú silu

Toto je jedna z najväčších pascí dlhodobého investovania. Poplatok 1,2 % vyzerá malý — veď je to len niečo cez jedno percento. Lenže správca si ho nevezme raz. Berie si ho každý rok, z postupne rastúceho majetku, a zároveň znižuje základňu, z ktorej sa vám budú počítať budúce výnosy.

Strata preto nie je iba suma zaplatených poplatkov. Strácate aj výnos z peňazí, ktoré na poplatkoch odišli. Rovnaký mechanizmus zloženého úročenia, ktorý buduje váš majetok, začne pracovať proti vám.

Pri našom príklade by úplne bez poplatku vzniklo približne 170 700 €. Náklad 0,1 % ročne zníži výsledok zhruba o 2 000 €. Náklad 1,2 % približne o 22 000 €. Malé percento. Veľké peniaze.

A potom sú tu aj iné poplatky

Niektoré investičné produkty majú okrem priebežných nákladov aj vstupné poplatky, transakčné náklady či poplatky finančnému sprostredkovateľovi.

NBS v apríli 2025 vydala metodické usmernenie k takzvaným predplateným investičným poplatkom — po podnetoch od ľudí, ktorí po dvoch či troch rokoch investovania zistili, že z ich mesačných platieb sa takmer nič neinvestovalo, pretože všetko putovalo na pokrytie poplatku. V modelovom príklade NBS platí investor poplatok 3 % vypočítaný z cieľovej sumy dlhodobého investovania — a pri mesačnej investícii 100 € a zhodnotení 8 % ročne potom čaká 2 roky a 8 mesiacov, kým vôbec zarobí na sumu, ktorú zaplatil sprostredkovateľovi.

Ak by sme k nášmu drahšiemu modelu ilustračne pridali ešte 3 % vstupný poplatok z každej mesačnej platby, konečný majetok klesne približne na 144 400 €. Oproti lacnejšiemu variantu je rozdiel už viac než 24 000 € — vyskúšajte si to v kalkulačke vyššie. Z pôvodných 300 € pritom investor stále každý mesiac poctivo odložil rovnakú sumu. Rozdiel vznikol v produkte.

Poistenie nie je automaticky investovanie

Osobitnou kategóriou sú produkty, ktoré kombinujú investovanie a poistenie. Pri investičnom životnom poistení sa neinvestuje celé zaplatené poistné: časť ide na krytie rizika a časť na náklady — najmä v prvých rokoch môže na náklady odchádzať významná časť platieb.

Poistenie má pritom dôležitú funkciu: má chrániť domácnosť pred rizikom, ktoré by finančne nezvládla. Problém vzniká, keď človek nerozlišuje, koľko platí za poistnú ochranu a koľko sa skutočne investuje. Pri horizonte dvadsiatich rokov sa oplatí pochopiť, ako takýto produkt vôbec ekonomicky funguje.

Lacnejšie automaticky neznamená lepšie. Ale poplatok musí niečo priniesť

Pointa nie je „každý podielový fond je zlý a každé ETF je dobré". Ani ETF nie je bez rizika a poplatok nie je jediným kritériom investície — dôležité sú aj riziko, diverzifikácia, investičný horizont, likvidita, dane, správanie investora a kvalita samotného portfólia.

Existuje však veľmi jednoduchá otázka: Čo za vyšší poplatok dostávam? Ak dva produkty poskytujú veľmi podobnú expozíciu na svetový akciový trh a jeden stojí 0,1 % ročne a druhý 1,2 %, drahší produkt musí priniesť niečo, čo tento rozdiel ospravedlní. Inak si investor kupuje veľmi drahú službu, ktorej cenu často uvidí až po dvadsiatich rokoch. Aj NBS odporúča porovnávať nielen produkty, ale ich celkovú nákladovosť — vrátane priamych aj nepriamych poplatkov.

Najväčšou silou bežného investora nie je nájsť ďalší Bitcoin

Je to čas. Človek, ktorý dokáže počas dvadsiatich alebo tridsiatich rokov pravidelne odkladať časť príjmu, má k dispozícii nástroj, ktorý na začiatku vyzerá veľmi nenápadne: zložené úročenie.

Pri 300 € mesačne vloží za 20 rokov zo svojho iba 72 000 €. Pri modelovom 8 % výnose môže konečná hodnota presiahnuť 170 000 € — viac než polovicu výsledného majetku už nevytvorili nové vklady, ale čas a výnos z predchádzajúcich výnosov.

A práve preto sú poplatky také dôležité. Keď necháte zložené úročenie pracovať pre vás, vie vytvoriť veľký majetok. Keď z neho každý rok odovzdáte zbytočne veľkú časť niekomu inému, rovnaká sila pracuje proti vám.

Rezerva patrí do banky. Dlhodobý kapitál má inú úlohu

Cieľom nie je vybrať všetky peniaze z bankových účtov a nakúpiť akcie. Domácnosť potrebuje hotovosť, rezervu a peniaze na výdavky, ktoré prídu o rok či dva. Ale peniaze určené na dôchodok, finančnú nezávislosť, budúcnosť detí alebo tvorbu majetku počas ďalších dvadsiatich rokov majú úplne inú úlohu — a preto by sa s nimi malo aj inak zaobchádzať.

Možno najdôležitejšia investičná otázka preto nie je „Do čoho mám investovať?", ale najskôr: „Koľko mojich peňazí dnes vôbec dostáva šancu dlhodobo pracovať — a koľko z ich výnosu nechávam na poplatkoch?" To je sila, ktorú veľa domácností stále nevyužíva.

Ako s tým pracujú Naše čísla

Prvý krok nie je vybrať produkt — je ním zistiť, ako na tom ste. Aplikácia Naše čísla vám z vlastných dát ukáže, koľko z vášho majetku sa reálne úročí a akou sadzbou: pri výnosoch z kapitálu uvádza priamo „úročí sa X z Y", takže vidíte, aká časť peňazí naozaj pracuje. A v scenároch si viete nastaviť očakávaný výnos a porovnať, čo s majetkom o desať či dvadsať rokov spraví iná sadzba — teda presne ten rozdiel, ktorý robí nákladovosť produktu.

Kalkulačka vyššie ukazuje princíp na modelovom príklade. Aplikácia to isté počíta nad skutočnými číslami vašej domácnosti.